V dnešnej dobe je možné naozaj čokoľvek. Ale to čo sa stalo mne, by nejednému vyrazilo dych.
Čo by ste povedali na to, keby ste si do istej tlačiarne dali vytlačiť svoju prácu a o pár dní na to, by to už nebola len vaša práca?
Som maturantkou na gymnáziu a blíži sa obdobie, kedy si maturanti zháňajú vypracované témy. Ja ako jedna z poctivých som si svoje témy vypracovala s kamarátkou Dominikou, ktorá si svoje témy zaniesla vytlačiť do jednej nemenovanej rožňavskej tlačiarne. Práve vtedy s ňou bola ešte jedna spolužiačka, ktorá čakala v aute. S dobrým pocitom, že sme stihli všetko na čas, sme po zimných prázdninách nastúpili do školy.
Raz, počas hodiny slovenčiny som si všimla, že spolužiačka, ktorá bola s Dominikou v tlačiarni, má presne tak isto vypracované témy ako ja – odseky, tučné písmo, nadpisy – úplne všetko, ako keby bola moja a Dominikina práca okopírovaná.
Pravda sa dlho neutajila. Témy boli presnou kópiou mojich. Nedokázala som pochopiť, ako je to možné, až kým Dominiku nenapadlo, že spolužiačka s ňou bola v tlačiarni. A tak aj bolo. Spolužiačka sa nám nakoniec priznala. V ten deň, keď si bola Dominika tlačiť svoje práce, bola aj spolužiačka, ale o pár hodín neskôr, v tej istej tlačiarni a požiadala pracovníkov, aby jej vytlačili témy, ktoré ráno tlačili inej osobe. Oni jej s radosťou vyhoveli, aj keď ju vôbec nepoznali a nevedeli, že je to Dominikina spolužiačka, pretože ona s ňou dovnútra nešla. Spolužiačka tie témy nemala v digitálnej forme, no museli byť uchované v tlačiarni a tak nebol problém ich vytlačiť pre úplne inú osobu.
Ako je to možné? Neexistuje náhodou zákon o ochrane autorských práv? Ako mohli v tlačiarni uchovať prácu nejakej osoby a vytlačiť ju úplne inej osobe?
Stále nedokážem pochopiť, ako sa to mohlo stať. Nikdy v živote by som s niečím takým nepočítala. No po dnešku viem, že si treba dávať oveľa väčší pozor na to komu dávate svoje dokumenty, aj keď je to len nevinná tlačiareň. Preto si od dnes radšej aj vy dávajte pozor na to, komu dáte do rúk svoje veci.